Takže: Na skútri pôjdem pre auto. Na aute pôjdem do obchodu. Nie do obchodného centra, ten bude určite plný strachu, namierim si to na malú samošku v susedstve. Musím sa postarať o to aby bol obchod prázdny. Nakradnem si veci a odídem. Určite to nebude ľahké ale viem si predstaviť aj horší rozvrh.
Chcel som sa ešte osprchovať pred akciou ale nejde voda, mám len asi 10 litrov minerálky a tie si radšej nechám na pitie. Vyšiel som z bytu, dole po schodoch, prežehnal som sa a vyšiel na ulicu.
Ten jeden zombie bol zrovna otočený chrbtom. Mal som šťastie, najtichšie ako som vedel som prešiel k červenému skútru, nasadol a vopchal kľúč do zapaľovania. Naštartoval som a zombie to počul ale nemal šancu, už som sa hýbal, musel som sa nahlas zasmiať „Sorry kámo, pokecáme neskôr, musím ísť!“ A už som si fičal s vetrom vo vlasoch.
Keby bol ten skúter pomalší, bolo by to v prdeli, takto ma síce naháňali všetci zombieci ktorí ma videli, ale len chvíľu, išiel som dosť rýchlo na to aby som im stíhal utekať. Prišiel som do garáže a strieborného passata som videl v podstate ihneď. Čaká ma ale pred tým ešte krátka zachádzka. Prebehol som cez parkovisko a pri smetiakoch som videl prázdne krabice. Hm..
S krabicou cez moje skrčené telo som precupital cez chodbu. Na druhej strane to bolo doslova zamorené zombiekmi. Bol tam zas ten nechutný hnilobný smrad ale musel som to vydržať, vyzeralo to že si ma nikto nevšíma. Prišiel som do hračkárstva, dal si dole krabicu a chvílu som sa prechádzal popri regáloch. Našiel som čo som potreboval a cestou späť som uchmatol ešte jednu figurínu z obchodu s oblečením. Nezaškodili by mi ani nejaké nové nohavice ale nebol čas. Vrátil som sa do garáží. Phew, nikde nikoho, nasadol som do auta.
Pekne to tu voňalo, o auto sa Eva rozhodne starala, zadymené sklá, bolo aj povysávané, boli tu žuvačky, poloprázdna bonboniera a vzadu...zakrvavené sedadlo. Tipol by som si že krv sa tam dostala keď ešte o ničom nevedela a hneď ako si uvedomila čo sa deje, tak sa obete zbavila a ušla. Hm. Našiel som aj fotku. Bola na nej Eva s nejakým mladým chlapcom, asi jej priateľom. Trochu ma pichlo pri srdci...Keď je toto jej priateľ, prečo bola celý čas sama a ani ho nespomenula? Čo sa mu stalo? Pravdepodobne zomrel, nebudem si klamať a preto tu už nemala čo robiť a chcela odísť, je to pochopiteľné.
Auto bolo natankované a v poriadku ako hovorila. Keď si ho ale chcem nechať natrvalo, bude ho treba trochu upraviť. Vrátil som sa teda na moje HQ. Chvílu som sa premával po uliciach, cez zadymené sklá ma žiadna potvora nevidela a nikto si ma nevšímal. Až teraz som si uvedomil, koľko ich v skutočnosti je. Stovky. Cez niektoré ulice som ani nemohol ísť lebo boli moc preplnené. Zastavil som na vedľajšej ulici a otočil som sa tak aby som nebol priamo na očiach. Von som dal figurínu a zavesil na ňu takú tú detskú gitaru ktorú som mal z hračkárstva. Volume som dal na plné, stlačil tlačítko DEMO a išiel som preč. Začalo to nahlas hrať tie najslávnejšie sóla od Metallicy a Guns n Roses. Super. Zombiekom sa to páčilo a približovali sa aj z vedľajších ulíc. S autom som zabočil na ulicu s obchodom a hneď do zadného vchodu. Bol to taký menší obchod s poschodím kde bývali majitelia. Teraz už vyzeral opustene. Čas na „nákup“. Ako talizman pre šťastie som si zobral Evinu fotku, cítil som sa s ňou lepšie. Otvoril som zadný vchod a vkročil som do obchodu.
Tak rýchlo som nikdy nenakupoval. Bral som vodu, konzervy, mrazené pizze, hranolky, zapalovače, nejaké sviečky a energeťáky pre istotu. Ani flašu vodky som tam nenechal ležať. Potešili ma aj dve autolekárničky. Bolo rozhodne vidieť že som nebol jediný kto tu bol, regále boli poloprázdne a z tohto obchodu už určite dlho nevyžijem. 2 ďalšie nákupy a som bez jedla Našiel som aj pár batérií a povedal som si že je čas odísť.
Vykukol som z obchodu, figurína bola na zemi a zombieci už boli preč. Neviem kam išli ale bolo mi to jedno. Gitara dohrala. K autu som išiel rýchlo ale potichu, ako mi to plný batoh a ruky dovolovali. Zrazu som započul pišťanie pneumatík. Nechápal som. Vyšiel som von. Moje auto tam bolo, ale jedno pribudlo. A s ním aj traja chlapi ktorí práve vystúpili z neho.
Boli trochu od krvi, hlavne na nohách a rukách. Jeden, ten najmenší mal baseballovú palicu, druhý pištoľ a tretí, ten najväčší držal brokovnicu. Stál som nehybne a potichu. Ten najmenší zasran sa usmieval. Mal som strašný pocit. Tak ja si všetko super naplánujem, vláčim po meste podrbané figuríny len preto aby všetko moje ovocie zobrali traja idioti so zbraňami.
"Mali zlacnené veci?" povedal jeden z nich a dementne sa zasmial.
"Bol si rabovať?“ spýtal sa druhý.
"A-áno" odpovedal som mu. Bolo vidieť že ich teší môj strach.
"To je skvelé, lebo nám dochádzajú zásoby a ty vyzeráš že si si práve super nakúpil.“
"Nič vám nedám." povedal som sám od seba a bol som prekvapený svojej odvahe.
„Pekná gitara tam vonku. Vyzerá že prilákala všetky tie svine priamo k nej. Keď nechceš skončiť na tom skurvenom koncerte, tak polož všetko čo máš a môžeš v bezpečí odísť.“ Ten tlsťoch mi vnukol bláznivý nápad. Evin passat som zamkol. Keď malinká gitarka prilákala tolko zombiekov, alarm auta by mohol zavolať pol susedstva. V tomto momente mi zombieci pripadali ako spojenci. „Chceš jedlo?“ Zakričal som. „Tak chytaj!“ Zobral som veľké balenie vody a vyhodil ho do vzduchu. Najprv si nikto neuvedomoval čo som spravil. Ťažké fľaše s vodou leteli vzduchom a tomu tlstému prasaťu som mohol tesne pred tým ako to buchlo, vidieť na tvári zdesenie. Bum. Alarm sa spustil.
Piata časť tu http://headhunter47.blog.sector.sk/blogclanok/8657/oh_my_gosh_zombies_5_cast.htm
PRIHLÁS SA