Po zvyšok dňa som si zobral voľno. Hneval som sa na seba že som nechal Evu odísť, mohli sme byť teraz na ceste a rozprávať sa o hocičom, mohol som sa o nej dozvedieť veľa vecí. Škoda že aj ja som si ju neodfotil, len som pozeral na telefón kde stále svietilo ŽIADNY SIGNÁL.
Až keď sa začalo stmievať som si všimol že nefunguje elektrina. Jedlo z chladničky nebolo vôbec studené, ale teraz mi to nevadilo, musel by som ho ohrievať v mikrovlnke a tá nešla takže som sa najedol priamo z chladničky.
Ako tma prichádzala, z vonku bolo počuť desivé zvuky. Lampa vonku fungovala a videl som že na ulici je stále viac a viac tých vecí. V oblekoch, šatách, v policajných uniformách...pred tými príšerami nikto neujde. Nemal som kam ísť. Snažil som sa zaspať asi do tretej, no nedokázal som to. Vonku ich bolo stále počuť, všade okolo mňa bola tma a bol som tam len tak sám, neozbrojený. Hrozne som sa bál. Keby teraz niekto prišiel, som mŕtvy.
Zobudil som sa až pred obedom. Hneď som pozrel von z okna, bola tam iba jedna tá vec, niečo ako keby si šomrala a motala sa dookola. Dnes nemôžem presedieť doma, musím sa začať hýbať. Odtrhol som si papier a spísal si zoznam vecí ktoré dnes musím spraviť:
To je plán na dnes. Nevedel som kde začať. Obchod je najbližšie asi 200 metrov odtiaľto, mohol by som sa tam dostať zozadu a zavrieť bránu, ale bez auta nič domov neprinesiem. Evine auto je v obchodnom dome a ten je až v meste, v žiadnom prípade sa tam nedostanem pešo. Pozrel som sa von oknom, bol tam zaparkovaný len malý skúter. Vedel som čo budem musieť spraviť. Skúter je môjho suseda Stana ktorý býva nado mnou. Bez toho aby som strácal viac času, zobral som si najväčší nôž a vyšiel z bytu.
Na chodbe vyzeralo byť ticho, pomaly som stúpal po schodoch a všimol si veľkú čiaru krvi. Toto nebude také ľahké...Hneď ako som vyšiel na poschodie som vedel že sa tu niečo dialo. Stolík na chodbe bol prekotený, váza rozbitá, na stene krv a kúsok ďalej....ruka. Naplo ma a myslel som že omdliem. Zakryl som si nos bundou a rýchlo som otvoril dvere do Stanovho bytu. Bol tu hrozný smrad. Potichu som prešiel do izby a otvoril som balkón len to tak zavŕzgalo a to bola chyba. Počul som vo vedľajšej izbe pohyb a vedel som že to nie je dobre.
Vytiahol som nôž a musel som rýchlo rozmýšľať. Vec asi len pribehne a pôjde na mňa. Mohol by som skúsiť to otočiť a vyhodiť ju dole z balkóna, ale je to moc riskantné, mohla by ma pohrýzť. Vec pribehla do izby a obzrela sa. Pre boha...bola to Stanova manželka. „Mysli, MYSLI!“ hovoril som si. Všimla si ma. Neváhala a rozbehla sa ku mne. Teraz alebo nikdy. Schytil som dvere a zavrel ich tak aby som tú sviňu pricvikol medzi nimi. Tlačil som do nich celým telom a ľavou rukou som jej nôž pichol priamo medzi oči a ešte ním hýbal čo to dalo. Do tváre som schytal peknú dávku krvi. Postava padla na zem a ja som vbehol do bytu. Bože ako sa mi triasli kolená...utrel som sa do vankúša a dotiahol som ju tam, nech sa ten zápach nešíri aj po vonku a zavrel som balkón. Och...Chúďa, často krát mi nadávala za hlasnú hudbu ale toto si nezaslúžila. Prykryl som ju aspoň dekou.
Išiel som do kuchyne kde som našiel...ani neviem čo. Ako keby tu niekto hral piňatu s mŕtvolou, vnútornosti boli na stole, pod stolom, ako keby tu bola nejaká zvrátená halloweenska oslava. Len som preglgol aby som všetko udržal v sebe, zobral som kľúče z držiaku na chladničke a išiel som preč.
Pred tým ako som odišiel z bytu som sa pozrel na môj zoznam. Neviem či sa dá povedať že som tu nabral odvahu, ale každopádne mám niečo za sebou. Neviem či sa z toho vôbec niekedy zotavím. Vrátil som sa do spálne a poobzeral sa. Na nočnom stolíku boli štuple do uší a tak som si ich vzal a spravil prvú fajku na zozname.
Doma som myslel na Stana....nebol to môj obľúbenec ale bol to taký dobrý sused ktorý vám požičia keď niečo potrebujete a dá sa s ním aj podebatovať. Venoval som jemu a jeho manželke minútu ticha. Pozrel som von na skúter a potom na kľúče od neho ktoré som mal v ruke. Poďme na to.
4. časť nájdete tu http://headhunter47.blog.sector.sk/blogclanok/8651/oh_my_gosh_zombies_4_cast.htm
PRIHLÁS SA
