„Otvor mi, prosím!“ zakričala. Ani ma nenapadlo nechať ju tam napospas tomu čo ju naháňalo. Otvoril som jej dvere a naskočila. Dupol som na plyn a zdrhal som. Pred auto mi skočila ďalšia postava, tá normálna nebola, nechcel som do nej naraziť ale znamenalo by to zrážku so zaparkovaným strieborným passatom a tak som neváhal. Bum! Len nami tak zatriaslo.

 

„Teba mi zaslal sám Boh.“ Povedala

-"Keby Boh existoval, nič z toho čo sa deje by sa nedialo."

-"hm, možno. Tak kam ideme?"

-"neviem ako ty ale ja idem domov."

-"môžem ísť s tebou? Mám nejaké zásoby v ruksaku."

-"Áno, zastaviť sa môžeš."

 

Na to nereagovala. Domov som išiel rovnakou cestou akou som išiel do mesta. Na mieste prvého kontaktu neostalo nič, len krv. „Zmizla.“ Povedal som.

-Čo?

-Cestou sem tu boli dve postavy, jedna mŕtva a druhá príšera ju jedla.

„Tak asi sa už aj tá mŕtva premenila na zombieka a odišla.“ Povedala ako keby nič.

-Nehovor im tak.

-Ako?

-Zombieci...znie to ako z hlúpeho hororu.

-Ako chceš...

 

Ako sme prišli na moju ulicu, uľavilo sa mi keď som videl že je stále rovnako prázdna ako bola pred pol hodinou. Zastavil som a mlčky sme prišli ku vchodu, otvoril som a potichu sme prešli dovnútra. Pre istotu som zamkol, nepotrebujem nejakých „návštevníkov“ chodiť po bytovke. Prišli sme ku mne do bytu a dievča si hneď vytiahlo pivo z mojej chladničky a opýtala sa či si dám aj ja, ako keby som to bol ja kto je na návšteve. Povedala to ale s takou ľahkosťou a kľudom, ako keby sme práve prišli pozerať futbal. Prišlo mi to príťažlivé ale aj mi to vadilo. Sadol som si na gauč a musel som s tým začať.

„To je všetko?“ Spýtal som sa. „Prišli sme ku mne domov, dáme si pivo a budeme tu sedieť ako keby sa nič nedialo? Kurva vonku ma chcela zabiť príšera, teba tiež, nechceš sa o tom porozprávať?“

-„Čo chceš počuť?“

-„Čo chcem počuť? Musíme vymyslieť nejaký plán, čo ďalej, nemyslíš?“

-„Mali by sme sa pripraviť a vyraziť na sever, epidémia prišla z juhu a predsa tu nechceme zostať.

-„Ja tu ale chcem zostať, na tento byt som šetril 4 roky, mám tu niečo vybudované.“

-„Každý má svoju minulosť, ale nemôžeme tu ostať navždy, je to moc nebezpečné.“

-„Ja ostávam, dokážem sa o seba postarať. Nepotrebujem niekoho aby sa o mňa staral.“

-„Si idiot!“ Keď to povedala, prišla mi neuveriteľne sexy. „Keď si myslíš že to zvládneš sám tak si naozaj naivný, nikto to nedokáže sám!.....odchádzam....“ položila pivo na stôl a zobrala si ruksak. „Prepáč za toho idiota......dáš mi auto?“

-„Och tak najprv som idiot ale potom si uvedomíš že potrebuješ moje auto tak to odvoláš? Nie.“

-„Prosím. Zobrala by som si svoje ale ostalo v tom obchodnom dome....“ videla že to na mňa neplatí “Okay, vymením, je to viac fér? Je to strieborný passat, môžeš si preň zájsť hocikedy. Plná nádrž. Keď hovoríš že budeš v poriadku,...hm?“ Trošku sa usmiala a ja som nedokázal povedať nie. To dievča malo fakt niečo do seba, mohla mať možno iba 19 rokov.

„fajn, daj mi kľúče“ Povedal som. Hodila mi ich, ja som jej podal moje, uvedomujúc si že robím chybu. Pozrela na mňa a povedala „Ďakujem ti....ešte jedna vec.“

-„Keď čakáš že ti dám moje pivo tak na to zabudni.“

-„Nie...“ usmiala sa a z vačku vytiahla mobilný telefón.

-„Mobily sú mŕtve, skúšal som, nikde nie je signál.“

-„Nechcem tvoje číslo, chcem si ťa len pamätať“ A odfotila ma, len to tak falošne cvaklo.

-„Ako sa vlastne voláš?“ Spýtal som sa.

-„Eva.“ V tom momente som ju mal o niečo radšej.

-„Ako prvá žena“

-„Hm...a ty?“

-„Martin“

-„Martin...tak Martin, želám ti veľa šťastia.“ Posledný krát sa usmiala a otvorila dvere.

-„Vieš keby si chcela, môžeš zostať“ Vyšlo zo mňa.

Len tak sa na mňa ešte pozrela a odišla, ani nad tým neuvažovala. Sadol som si znovu na gauč a len som sedel. Po chvílke sa znovu otvorili dvere až ma myklo.

„Dvere dole sú zatvorené.“ Povedala Eva. „Och“ vyšlo zo mňa. Išiel som jej dole otvoriť, vyšla von.

„Ponuka stále platí“ Povedal som akože zo srandy ale myslel som to vážne.

„Nefungovalo by nám to.“ Nasadla do auta, zakývala a už jej aj nebolo. Cítil som sa hrozne hlúpo. Len som čučal na chodník a myslel na ňu. Dlho mi to ale netrvalo lebo som začul rýchle kroky, utekal ku mne zombie. Teda, tá postava. Kurva čo je so mnou. Zavrel som znovu dvere, zamkol a vrátil sa do bytu. Začínal som si uvedomovať koľko práce ma čaká.

 

Tretia časť tu http://headhunter47.blog.sector.sk/blogclanok/8648/oh_my_gosh_zombies_3_cast.htm

Prístupov 4397

Kvalita článku