Bolo by to normálne ráno...keby zazvonil budík a ja by som stihol prísť do práce. Zobudila ma húkačka sanitky ktorá preletela cez ulicu vedľa môjho bytu. Rýchlo som vbehol do kuchyne a dal si spraviť kávu. Na hodinách bolo niečo krátko po pol 11. Pustil som si rádio kde hlásili nepokoje na druhom konci mesta. Tí idioti sa nikdy nepoučia...nie je človeku lepšie keď nemusí nič riešiť a nič ho neotravuje? Umyl som si šálku a išiel do práce, bolo divné že mi ešte nikto nevolal, ale asi sa v kancli nič nedeje.
Bol pondelok ráno, vonku bol príjemný vlhký vzduch a nikde ani nohy. Bývam v kludnom susedstve tak som vďačný za tiché rána. Nasadol som do môjho auta, na druhý krát naštartoval a vyrazil som na cestu. Hneď na prvej križovatke som vedel že niečo nie je v poriadku. Semafory nefungovali a okolo prefrčalo auto rýchlosťou asi 140km/h, stihol som si len všimnúť že bolo tmavo zelenej farby a hralo z neho drsné techno. Ináč nikde ani kolesa. Pokračoval som v ceste, držiac sa predpisov a v diaľke som videl dve postavy, jedna ležala a druhá sa nad ňou skláňala. Spomalil som a videl som že na zemi je veľa krvi. Zastavil som, vystúpil a spýtal sa „Môžem vám pomôcť?“
Poviem vám, videl som veľa hororov, ale toto bolo iné. Žiadne počítačové triky, žiadna umelá krv, toto bolo naozaj. Vedel som to. Postava mala sivastú pokožku, strapaté čierne vlasy, mliečno biele dúhovky a krv okolo celých úst. Nemohol som sa pohnúť z miesta, nedokázal som ani zakričať „POMOC!“ Otvoril som ústa ale nevyšiel z nich ani hlások, len som zacítil moju raňajšiu kávu a spomenul si na domov. Domov. Musím odtiaľto vypadnúť, a to hneď.
Neváhal som už ani o sekundu dlhšie, rozbehol som sa k autu a v momente sa rozbehla aj tá vec. Naskočil som do auta rýchlo ako sa len dalo a zamkol za sebou dvere. Tá sviňa mi zašpinila celé okno od krvi, ešte že som mal naštartované a mohol som ujsť preč. Srdce mi bilo ako nikdy, až som ho počul a cítil som tlak v ušiach s každou dobou ktorú moje srdce odbilo. Vykašlal som sa na predpisy a pridal plyn. Chcel som zavolať na políciu ale nemal som signál, nič. Na prvý pohľad vyzerali byť ulice prázdne, ale keď som sa pozrel hlbšie, videl som desiatky mŕtvych tiel na zemi a tieto postavy sa len tak motali okolo. Začala sa mi točiť hlava a musel som zastaviť lebo som vedel že odpadnem. Namieril som si to do podzemnej garáže obchodného domu.
Vyzeralo to tam pusto, zaparkoval som medzi autá aby som nebol priamo na dosah keby sa niečo stalo. Otvoril som si okno a musel som sa zhlboka nadýchnuť. Čo to do pekla malo znamenať tam vonku? Jeden večer idem spať, všetko je v poriadku a na druhý deň je všetko v kýbli a po vonku chodia vraždiace monštrá? Na toto som nikdy nebol. Nikdy som ani len nedržal v rukách zbraň, ako mám prežiť tam vonku?
Na moju prácu som aj zabudol. Pracujem ako právnik, ale v žiadnom prípade do kanclu nejdem, kto vie aké prekvapenia ma čakajú tam....
Zvonku som začul zvuky. Hneď som naštartoval a bol som pripravený na to dupnúť a vypadnúť. Pred kapotu mi ale skočila žena. Bola normálna.
Druhá časť tu http://headhunter47.blog.sector.sk/blogclanok/8646/oh_my_gosh_zombies_2_cast.htm
PRIHLÁS SA
