Nooo takže.  30.3. 2008 sa konal v Prahe koncert kedysi mojej oblúbenej skupiny Good Charlotte. Dozvedel som sa to asi v januári a nič ma tam nelákalo, už som ich moc ani nepočúval ale Kača tam strašne chcela ísť tak že dobre teda. Prachy som mal tak sme si asi na začiatku marca kúpili lístky. Ani deň pred odchodom som si tento zážitok ani neuvedomoval ani som sa nejako extra netešil. Akurát v sobotu sa posúval čas takže sme vstávali ako keby o piatej ale bolo 6:00. Niečo sme zjedli, zbalili si nejaké veci a išli na bus. N astanici sme sa stretli so Zuzanou (kačinou bývalou spolužiačkou), jej celkom zlatou sestrou a ešte sme počkali na Zuzaninho frajera Martina ktorý hrá na tenore a asi pred 3 rokmi sme spolu koncertovali. Ešte sme si nakúpili nejaké bagety a išli sme do busu. Cesta bola vyčerpávajúca ale nebolo to ešte nič v porovnaní s tým čo všetko nás čaká. Trvala niečo cez 6 hodín takže do Prahy sme prišli okolo pol 2. No a teraz čo? Na treťom obrázku je aj Andrea s mapou Prahy ale moc sme sa v nej nevyznali :D keď sme si tipli smer tak sme vyrazili a nejak sme sa flákali po Prahe. Boli sme na námestí, na Karlovom moste, všetko to bolo pekné ale nemohol by som tu bývať, samí cudzinci, negri, číňania, zlodeji....Je to mesto akurát na predhádzku. Potom sme išli na hrad kde sme sa aj pekne pofotili a dole sme zakotvili v parku asi na polhodinu. Bolo 5 hodín keď sme z tade odišli a išli sme do metra pri tú halu kde sa koncert odohrával. Bola tu plná riť emákov, samé čierne hniezda po hlavách, krvavé abecedy na rukách atď. Potom vyšlo asi 10 ludí hore do okien s cedulkami LIFE IS HARD a ja som nemohol :D potom sme si našli takú večierku kde sme si kúpili marhulu a nedaleko v parku, asi 100 metrov od policajnej stanice sme ju vychlastali :P asi o pol 8 už púšťali do vnútra tak sme išli aj my. Nevedeli sme ale čo s foťákmi, či budú brať baterky jak na My Chemical Romance alebo čo ale moju náhradnú baterku som si skoval do tajného vrecka NiNja  dali sme si veci do šatne a išli už do haly. Od pódia sme boli možno 3 metre ale aj tak som chcel byť bližšie :P Krátko p ôsmej začala hrať predkapela CLOU a boli celkom dobrí, zahrali asi 8 pesničiek a celkom sa mi páčili. Potom sme čakali celú polhodinu na Good Charlotte a keď vyvesili obrovskú čiernu plachtu s nápisom GC tak som si to už začal uvedomovať. Vááá!

Ani neviem čo hrali prvé, alebo posledné, boli ale božskí a zas sú moja oblúbená skupina, takúto show som ešte nezažil, hrali úplne perfektne, tie ich najlepšie pesničky, hučalo to pekne nahlas, rozprávali sa s publikom, zahrali dokonca jednu novú pesničku ktorú každý počul prvýkrát a v celej sále bolo totálne ticho. Mrzí ma ale že nebolo nijaké pogo, čechúnom sa nejak nechcelo a ja som jedno rozbehol asi na pol minúty ale to bolo všetko. Asi o jedenástej to už končilo, porozhadzovali uteráky, vodu, brnkátka, všeličo ale nič naším smerom, škoda.

A teraz príde tá horšia časť. Bus nám išiel až za 7 hodín. Čo dovtedy budeme robiť? Vonku bola celkom kosa. Tak sme ešte nasadli do metra a odviezli sa do centra a trochu sa flákali. O polnoci sme zaliezli do McDonaldu, dali si nejaké burgre a čítali sme časopisy  do druhej :D potom nás to tam už nebavilo. Ale „pražáčci“.... omg. My v zimných bundách sme mrzli a oni pohoda krátke tričká, krátke gate, jedna bitch dokonca došla bosá! Potom tam zakotvila ešte jedna štetka čo je aj slabé slovo a na každého pozerala a robila také tigrie zvuky, oblizovala si pery, no zle mi z nej bolo, a toto na každého kto prešiel okolo ShAke BLeE keby aspoň pekná bola... Tak sme z tade vypadli a išli zase do ulíc. Chceli sme nájsť nejakú krčmu kde si dáme teplý čaj a nejako tam pobudneme apsoň do štvrtej ekdy otvárajú stanicu. Ale...0 bodov! Po hodine blúdenia sme nenašli ani jeden pajzel, iba kasína kde bol vstup od 18 a mňa by tam možno ešte zniesli keďže to mám za 2 týždne ale Andrea mala iba nedávno 17. No tak nič, asi o tretej sme išli dole do metra ktoré už ani nešlo ale našťastie tu nikto nebol, iba hore nejakí negri ktorí dokola hovorili „ganja, hash, crack“ Nemôžem nespomenúť moje nohy ktoré boli ako drevené a neuveritelne ma boleli. Mali za sebou 6 hodín chodenia, potom 3 hodiny skákania a potom zas hodinu chodenia. Bol som unavený jak hovado a na chvílu som zaspal v búdke na fotenie, Kača zas sedela na časopise a Zuzana tiež. Zato Andrea a Martin boli plní energie a naháňali sa! Potom Andrea akože skákala gumu a ja som ani nechápal ako môže vydržať. Potom konečnééé o štvrtej otvorili stanicu ale za tú sa môže Praha hanbiť. Zima, fúka tam, málo lavičiek, ale apsoň som sedel a mohol som tak spať. O pol 6 som sa zobudil ako mi bola strašná zima a už som nevedel zaspať. Nejak sme to pretrpeli a o šiestej sme z tade odchádzali a to som vonku už skoro zamrzol. Nikdy nezabudnem aký som bol šťastný keď sme nastupovali do busu a ja som si dal stoličku dozadu a mohol som kludne a v teplúčku spať. Cesta domov mi ubehla ovela rýchlejšie. Doma som si sadol na chvílu k PC  a potom som si lahol do postielkyyyyy.... SLeeP

Prístupov 3261

Kvalita článku